utorok 27. novembra 2018

Zmanželnenie sa...


Prvá svadba, ktorú prežil celú a my (rodičia) sme nemali ujmu ani psychickú, ani hmotnú :D. Počas obradu mlčal, iba sem tam dôrazne pošepol, že kyticu pre nevestu chce držať on, až kým som nestratila nervy a neodovzdala mu ju. Následne sa na podlahe „záhadne“ ocitlo zopár lupeňov. Odmietol ju dať neveste, musela som zasa zakročiť ja.
Na oslave sa porozprával s každým potetovaným jedincom, ktorému vždy zámerne skrížil cestu a vytiahol si rukáv nad lízatkovými tetovačkami, aby sa pochválil a pekne si „kérky“ porovnával. Počas hostiny mlčal iba vtedy, keď pred neho položili čokoládové palacinky, ktoré protekčne dostal a zo stolov vyzbieral kamienkovú výzdobu, ktorú si mienil zobrať aj domov...
No ešte pred tým všetkým ma dorazil otázkou:

„A ty a tato sa kedy zmanželníte?“

Prekvapená výrazom, ktorý použil, keďže som sa domnievala, že v tom už má jasno (slovo „svadba“ pozná a z izby, keď sa hrá s autíčkami, často počúvame výkriky typu: „Och bože, zrazil si mi moju manželku! Moja manželka je MŔTVA!“) som iba vyhabkala:
„A-ale...ja a tato už zmanželnení dávno sme.“
Dúfam, že si to už konečne zapamätá. My predsa nežijeme „nadivoko“.

2 komentáre:

  1. :D a to ta bude este velakrat prekvapovat :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. áno, s tým počítam...momentálne máme obdobie: "Mama, prosím ťa, nevolaj ma Teodor, ale Biely Ninja" :D (pozn. jeden bojovník z Ninjaga)

      Odstrániť