pondelok 12. novembra 2018

Prečo by si svet bez KNIHOVNÍKOV už ani neškrtol...

Chcela by som vám niečo napísať o knihovníkoch. Chcela by som vám o nich niečo napísať preto, pretože som sa znova oficiálne zaradila medzi ich rady.
My, knihovníci, sme také zvláštne bytosti - Naša knižnica je naozaj naším rajom ako vraví Erasmus Rotterdamský a podľa toho sa aj správame. Keď vstúpite do knižnice, neprinášajte späť knihy s ohnutými rožkami, či popísanými stranami, pretože "naša" knižnica, to je taký "mikro-vesmír" s malými drámami a veľkými radosťami a verte mi, keby nebolo knihovníkov, svet by zanikol. A už vôbec nerobte galibu na knihách na mojom oddelení, pretože to je výskumné... a popravde, už sa naň ani tak ľahko nedostanete, pretože sa raz objavil taký "dobrák", ktorý sa chodil hrabať medzi starožitné knihy so žiletkou, ktorá veľmi presne rezala papier!
Všetci boli mimoriadne pohoršení a verím, že keby reštaurátori mohli, počkali by si ho za rohom a zlynčovali ho. A nepodceňuje, prosím, skupinu vytočených reštaurátorov - ich oddelenie je plné "sušiacich sa" listov, lepených kníh v tvrdých doskách zaťažených hordami iných kníh a pedantne miešaných farieb na dotváranie poškodených iluminácií - musia svoje povolanie milovať, inak by ho nerobili dobre!
Na našej strane budovy je božský pokoj, pretože ho ku riešeniu "mravenčej" práce potrebujeme - koniec koncov riešia sa tu prednášky, bibliografie almanachov, starožitné knihy, konferencie, urputné odmietanie techniky, či zjednotenie cudzojazyčných dejateľov a mnoho iného... len kde tu sa knihovník rozhorčí pre čítačky a nové interaktívne knihy, ktoré boli prezentované na poslednej "pracovnej ceste za prednáškami a diskusiami", na ktorých si "komunita knihovníkov" veľmi zakladá. Veď ako inak zistíme, že KAM smeruje kniha a čo teda s tou "pomalou digitalizáciou?" Síce sa knihovník na prednáške prihlási a vyjadrí svoje úprimné rozhorčenie nad interaktívnou knihou, ktorá nešuští papierom a nedáva priestor na fantáziu, ale nikto ho nepodporí - buď sú knihovníci zastrašení, alebo si nezachovávajú oldfashioned-náhľad na vec... a my pri rannej porade, kde dostávame informácie z poslednej pracovnej cesty nad svojimi jahodovými granulovanými čajmi, ktoré "sú tu už sto rokov" a mám ich zlikvidovať, resp. vypiť a nad kávami rozhorčene krútime hlavy a kolegyňu podporujeme - áno, áno, komunita knihovníkov by rozhodne MALA ostať konzervatívna, pretože potom je s knihovníctvom už nadobro koniec... a ako som už spomenula, svet sa bude rútiť do záhuby!Ja osobne si myslím, že už môj prvý dlhodobejší projekt bol veľavýznamný a nikto mi to presvedčenie nezoberie. Celé hodiny som sa hrabala v náučných slovníkov, takmer 100ročných bibliografiách, či encyklopédiách, pretože niekto musí nájsť tie maďarské spolky a mená dejateľov spomenutých v maďarských zdrojoch a vyhľadať, overiť a zapísať ich slovenský ekvivalent, aby sme to v "našich" publikáciách mali jednotné. Keď sa to všetko dostane do počítača, budete mi za tú databázu vďační. Ak nie, tak asi nie ste historik. Je to pekná práca, zmysluplná a plná nachádzania vedľajších a pre život nepodstatných informácií - vedeli ste, že slovo "kniha" pochádza z asýrskeho slova "kunukku"? - a keby ma vtedy niekto prepadol, tak už kričím "šegičik" namiesto "pomoc".
Sledujeme trendy a odmietame ich, ľúbime knihy, vymieňame si typy na čítanie, hanbíme sa za braky, ak nás zlákajú a ohovárame čitateľov a pritom uvažujeme ako im dodať čo najviac informácií... Skladáme dokopy čriepky a plánujeme krvilačné odvety za natrhnuté stránky... sedíme v kanceláriách s policami plnými starého riadu, prešlých čajov, odložených kníh a vlastne úplne všetkého, od fotografií až po čistiace prostriedky, pretože skôr či neskôr tu všetci začneme tak trochu žiť a dlhodobo dýchať prach zo starého papiera a chúliť sa vo svetroch pri ohrievačoch, pretože tieto historické budovy sa skrátka len tak nevyhrejú!
Sú nás tú stovky, sme nervózni po každom malom vyrušení, pretože nezvládame hluk a stres a navzájom sa niekedy nemáme radi a upodozrievame sa z podvratných činov na oddeleniach - že napríklad príliš dlho zdržujeme požičané knihy a chudáci čitatelia si potom nemôžu počítať tie nové romány tiež. Kapú nám tu orchidei z nedostatku svetla a zavadzajú nevyužívané katalogizačné skrinky.
V každom prípade - knihovníkom buď nechcete byť, alebo sa ním stanete už navždy :). Pretože keď pochopíte, čo robíte pre svet, nič lepšie sa už pred vami neobjaví.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára