pondelok 5. novembra 2018

NECHAJTE knihomoľa čítať


Poznáte to – máte dieťa, rodinu, prácu...poprípade – prácu, priateľa, známych... poprípade – školu, priateľov, povinné večierky... A idete sa zblázniť od šťastia, keď si uchmatnete chvíľku na nerušené čítanie kníh. Nerušené... krásna utópia. Aj vy máte pocit, že ľudia vôkol vás by sa mohli riadiť aspoň niekoľkými jednoduchými pravidlami, aby nerušili vaše kruhy zanieteného knihomoľa? 


1.       Ak niekto sedí v nehybnom postoji s chrbátikom vystrčením ako zvonár od Matky Božej, pričom jeho nos smeruje do otvorenej knihy, NEHOVORTE NA NEHO a NEZAPRIADAJTE HO DO ROZHOVORU. PROSÍM!  - Poznáte to, ako sa snažíte byť čo najnehybnejší a čo najskrčenejší, aby ste druhej strane dali najavo, že sa NAOZAJ nechcete rozprávať? A ten druhý signál nezachytí, skrátka do vás hudie a hudie. Je to skoro ako súťažná disciplína, pretože má niekoľko priebojníkov v oblasti. Niektorí ľudia sú natoľko horliví do disciplíny (alebo prefíkaní?), že vám prinesú knihu, aby ste si v „pokoji čitkali“, pošlú vás pred chatu nasať k tomu čerstvý kyslík a o päť minút si k vám aj tak prisadnú a porozprávajú vám svoje životné príbehy!

2.       Nevyvolávajte v knihomoľovi  VÝČITKY SVEDOMIA! PROSÍM! – Dieťa u babky, v práci voľno. Prídete do svojho čítacieho kútika, zabalíte sa do deky v kresle, nastavíte si uško kávy tak, aby bolo v ideálnom uhle, vzdialenosti k vašej ruke, pohodlne sa opriete... a príde manžel a povie: „To vážne?! Dúfal som, že sa budeme venovať jeden druhému!“ True story (s menšími obmenami, pretože „podľa skutočného príbehu“ je vždy trochu vylepšené. Ja napríklad nemám čítací kútik, moje ušiakové kreslo znárodnil drahý. Čítam v posteli v spálni, pod paplónom).  Poprípade vám kamarát do mobilu povie, že ste fakt „úplná krava“, keď uprednostňujete knihu pred nočným výjazdom do mesta. True story. (Až na to, že výraz „krava“ bol nahradený niečím drsnejším, keďže sa to udialo v období mojich divokých teens rokov a on bol skrátka hysterický gay-kamoš...ešte nevediem politicky korektný americký blog, takže si tento výraz môžem dovoliť). Nerobte to, prosím. Aj keď vyzeráme, že sa nás to netýka a naša bledá tvár s vodnatými zasnenými očami, stále zapichnutá v knihách a málo „bozkaná“ slnkom vyzerá, že je bez výrazu a nedotýka sa nás to... dotýka sa nás to. A nie je nič horšie ako keď sa pre nás Anna zo Zeleného domu stane synonymom rozbitia rodiny. Anna si to nezaslúži! A my tiež nie!

3.       Nedávajte knihomoľovi NÁVRH NA ČAS ŠPECIÁLNE VYHRADENÝ PRE ČÍTANIE. PROSÍM!  - Čítať v piatok od 17tej do 19tej znamená vyvolať časový tlak. Odložiť knihu od 19tej a čakať zopár dní na ďalší vyhradený čas pre pokračovanie v knihe znamená stresovú situáciu rovnajúcu sa úniku z horiacej budovy. Nerozmýšľame nad iným ako nad únikom zo svojho života späť do románu, prečkávame dni, počítame minúty... chceme si búchať hlavu o stenu pre to, že sme na dohodu o rozdelení času vôbec pristúpili. Ak nechcete, aby sme vám v 30tke pošli na infarkt (knihomoľ je tichý, ale buble to v ňom, čo je najhorší typ „riešenia“ stresov a úzkostí), tak sa nepokúšajte stanovovať nám čas na čítanie!

4.       NEPREZRÁDZAJTE NÁM POINTY KNÍH! PROSÍM! – Zabíja nás to. Oberáte nás o radosť, ktorá je korením našich životov. Niektorí ľudia skrátka nevedia udržať tajomstvo, prakticky za to ani nemôžu. Sú ako môj drahý, ktorý mi nedávno povedal – „Neprezradím ti, čo dostaneš na Vianoce od mojej mami, iba ti poviem, že je to niečo, čo sa bude krásne vynímať v tvojej zbierke“ – a rukou ukázal na vitrínu, v ktorej nie je nič iné ako moje vintage kávové šálky. Toľko k ľuďom ako je on. Rozvádzať sa s ním preto nebudem (predsalen – hypotéka, príliš živé dieťa...), ale ak ste ten typ notorického prezrádzača tajomstiev, tak sa s nami prestaňte kamarátiť! Hneď! Samozrejme, ak knihy nečítate, všetko je v poriadku, môžeme si spolu vytvoriť hlboký a obojstranne prekvitajúci vzťah. O nič viac už predsa nejde, keď nejde o romány! Hoci musím podotknúť, že v jednej knihe som prednedávnom čítala veľkú múdrosť. Nepoviem vám, v ktorej, pretože v skutočnosti  išlo o mimoriadne ľahký ženský románik a ja svoje tajomstvá rozhodne viem udržať!; no znela približne takto:



„Muž, ktorý číta knihy je nesmierne atraktívny! Muž, ktorý nečíta, je proste... nejaký chlapík.“



Všetky vyššie spomenuté body sa dajú aplikovať aj na autora kníh. Nekecajte nám do písania, neodlákajte nás od neho, nehovorte nám, kedy môžeme „otvoriť“ fantáziu a o koľkej ju zasa „zatvoriť“. A ešte... takmer som zabudla:

PROSÍM!!!!!!!



A berte vyššie uvedený článok s nadhľadom :). Vďaka bohu, že mi občas predsalen niekto vytiahne nos z kníh a ukáže mi krásy bežného života!















Zdroj obr.



3 komentáre:

  1. Ten tretí bod naozaj pobavil :D Ako vlastne celý článok, aj keď asi nebolo jeho hlavným účelom pobaviť, ale ja sa vždy smejem, keď sa v nejakej situácii tak "filmovo" krásne ukáže, v akých preveľmi rozdielnych vesmíroch rôzni ľudia žijú :) Napríklad tak, že ti navrhnú časový interval na čítanie :DDD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ono v podstate to aj bolo na pobavenie...ako keď to, čo sa reálne deje skrátka vedome podáš odľahčenejším tónom :D. Áno, "dohodnutý" čas na voľnočasové aktivity - vitaj v mojom svete :DDD. Lenže ukončiť korčuľovanie v istom momente je určite ľahšie ako "uťať" rozbehnutú duševnú činnosť.

      Odstrániť
  2. Tento komentár bol odstránený správcom blogu.

    OdpovedaťOdstrániť