nedeľa 18. novembra 2018

ITO nie je moje mláďa....


Mláďa pribehlo celé nadšené, že sa vie podpísať. Celkom ma nadchlo, že ich konečne niečo v škôlke učia, my doma momentálne drilujeme počítanie do 10, čo je pre neho vysoká matematika a dáva to až s maximálnym sústredením.

No tak dostal papier a pero a že nech sa predvedie. S hrdosťou si nad to sadol a roztrasenými čiarami zo seba dostal (takmer) dokonalý podpis.

Áno, takmer.

Na papieri  totiž stálo – ITO.

Pokiaľ viem, ITO som svoje dieťa nepomenovala. Bože, ale tak veľmi sa tešil, že niečo dokázal, až mi srdce rvalo, keď som si predstavila, že ho musím opraviť. Stotinku sekundy som bola rozhodnutá nechať to tak, veď o čo ide. Trochu poprehadzoval poradie a E očividne stratilo iba tri paličky zo štyroch.

Ale každé dieťa sa raz musí stretnúť s drsnou realitou života a či som chcela-nechcela, chytila som papier a nechala ho opisovať podpis TEO.

Hoci, čo sa vôbec čudujem, môj Ito mi predkladá všetko po svojom. Včera som sa ho pýtala: "Čo ste mali v škôlke na obed?"
Odpoveď: "Dlhé stužky s kakaom."
Nakoniec sa z toho vykľuli klasické rezance s kakaom. 
😑

1 komentár:

  1. Presne.Ako sme sa minule spolu bavili. Malý mudrlant :D

    OdpovedaťOdstrániť