piatok 14. septembra 2018

Lauren Willig: DRUHÁ DCÉRA


Knihu „Druhá Dcéra“ môžem odporučiť pre niekoľko neobvyklých momentov. I keď, nie som si istá, či to nie sú neobvyklosti iba pre mňa. Ale tento veľmi čítavý príbeh má neobvyklý románik, neobvyklú hrdinku a odohráva sa v neobvyklom období. Teda, ja obvykle knihy, kde je dej niekde okolo roku 1927, nevyhľadávam, takže pre mňa znamenala svieži závan. Podľa môjho vnímania je  to obdobie divných rovných šiat, bizarných čeleniek, nahrbených postojov a dekadentných večierkov.
Tých si inak v knihe užijete až až.
Rachel zomiera matka na španielsku chrípku. Jej osobnú tragédiu, kedy ani nestihla pohreb vlastnej matky, keďže práve pôsobila ako vychovávateľka v zámožnej rodine a telegram jej zámerne pozdržal ohrdnutý kolega, umocňuje aj pocit, že stráca vlastný domov, keďže prichádza o prenájom ich domčeka, no tiež odhalené rodinné tajomstvo. Hoci si od štyroch rokov myslela, že jej otec zomrel, v izbe matky nachádza stránku z časopisu, priamo zo spoločenskej rubriky. Na fotke ja gróf Ardmore. No v skutočnosti je to jej údajne mŕtvy otec. A vedľa neho mladá dáma, jeho „druhá dcéra“. Rachel samozrejme cíti veľkú krivdu, ona s matkou žili poskromne. A viac menej náhodne sa stretáva so Simonom Montfortom, pisateľom podobných bulvárnych rubrík, ktorý jej pomôže vytvoriť si alter ego – Veru Mertonovú – a infiltruje ju do vyššej spoločenskej vrstvy, aby sa mohla dostať priamo k svojmu otcovi a zničiť jeho rozprávkový svet. Takto spoznáva aj svoju nevlastnú sestru Oliviu, ktorú sa síce snaží nenávidieť, no realita jej ukazuje, že život medzi smotánkou, navyše s ambicióznou matkou, nie je taký ružov, ako si myslela a Olivia si skôr zasluhuje jej súcit.
Rachel ako Vera teda prechádza povinnou jazdou po šialených večierkoch a postupne sa dostáva čoraz bližšie k svojmu otcovi. Veľmi ma bavilo sledovať jej večierkovú púť. Taktiež ma bavilo sledovať  jej slovné prestrelky so Simonom, obaja boli bystré postavy a Simon navyše aj nejednoznačný – nikdy som si nebola istá, či je kladná alebo záporná postava, čo je plus. A nakoniec v sebe naozaj skrýval ešte viac, ako sa na prvý pohľad zdalo.
Rachel mi prišla neobvyklá v tom, že v konečnom dôsledku, aj keď to vyzeralo, že rozmýšľa nesebecky, mi jej počínanie naopak, sebecké prišlo. Udivilo ma, ako uprednostnila samú seba. Aspoň ja som to tak cítila. Myslím, že koniec sa môže zdať ako z rýchlika, ale mne sa páčil. Prosto hlavne preto, že som ho naozaj v takejto forme, s týmito rozhodnutiami, nečakala.
Určite mám za sebou zaujímavú knihu. Moje milované Anglicko z inej éry ako preferujem.

2 komentáre:

  1. Výborný námet na knižný príbeh. :) Musím sa pustiť do hľadania knižky.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veľa šťastia.. Ja ju mám napr. z nejlevnejsi-knihy.cz...niekedy tam nájdem aj nedostatkove zbozie😅

      Odstrániť