streda 26. septembra 2018

Brigitte Melzer: VZPOURA ANDĚLÚ (vtipné fantasy)

Ja mám nos na divné knihy. Alebo sa na mňa lepia? Ťažko povedať, ale vôbec mi nevadí natrafiť na
niečo neobvyklé, ako práve pri tejto knihe. Presnejšie, ide o prvú anjelskú tématiku v mojom čitateľskom živote, takže možno z prvotného nadšenia prehliadam všetky chyby. Podľa reakcií na nete, sa niektorým ľuďom zdala prvá polovica rozvláčna, ale ja mám pocit, že to ubiehalo jedna báseň. Síce som sa už dostala do kontaktu s Tieňolovcami Cassandry Clare, ale tam išlo predsalen o niečo inšie ako vyslovene o anjelskú mytológiu na jej spôsob.
Ráchel hneď na začiatku knihy prekonáva autonehodu, ktorá jej takmer vezme život. Dôvod je ten, že v spätnom zrkadle zbadá svojho anjela strážneho Akashiehla a zľakne sa, čo teda pre neho nie je bohvieaká vizitka. A tiež je Ráchel vlastne skutočne mŕtva, sám Akashiel videl pretrhnutú niť života. Jej následné precitnutie mu teda nedáva zmysel, rovnako ako aj čierne operený anjel, ktorý jej po návrate z nemocnice hliadkuje v záhrade. A musím sa teda pristaviť, že temný anjel Kyriel bol môj obľúbenec (ja som proste na záporákov :D), ale aj preto, že som si ho rozhodne NEPREDSTAVOVALA tak gýčovo, ako ho podala Brigitte Melzer. Akože naozaj?!! Polonahý svalnatý chlap v rifliach? S krídlami? Och bože, nie! Môj Kyriel mal prekrásny čierny komplet s vysokým golierom na saku a tmavými rukavičkami! Amen! Toľko k moje vlastnej fantazijnej vsuvke :D.
Samotná Ráchel si všíma nielen čierneho operenca, ale tiež záhadných prenasledovateľov a svojho kocúra Popcorna, ktorému zrazu rozumie. Jej život sa skrátka obráti naruby a Akashiel usúdi, že je najvyšší čas porušiť všetky nebeské pravidlá a porozprávať sa s ňou z očí do očí. Všetko sa však ďalej zamotáva, no na druhej strane od druhej polovice knihy to začína krásne dávať zmysel. A Ráchel a Akashiela to k sebe tiahne čoraz viac.
Túto knihu radím do pomyselnej kategórie „bizarnosti“, ale je to ten typ skvelej bizarnosti, o ktorej to teda viete, ale aj tak knihu nechcete pustiť z rúk, Akashiel vás odzbrojí a ja celkovo uvažujem, že si na „anjelské knihy“ ešte posvietim.
Netvrdím, že je to nejaká extra prekvapivá skvelá kniha, musím povedať, že koniec bol síce dejovo fajn (veľa akcie), ale teda rozuzlenie pôvodu Rácheliných problémov bolo také... ach... banálne. Nuž, ak ide práve o anjelskú tému.
Na druhej strane, čo knihe pridáva veľké plus je, že sa nehrá na viac ako je a celkovo, akoby sa príbeh sám nebral príliš vážne, ale tým správnym, nie znevažujúcim spôsobom. Anjeli sú, áno, operení chlapi, sem tam spolu skočia na pivo, nikde žiadne pánbičkovanie, Boh je proste „šéf“, píšu mu e-maily s dennými správami,  nestíhajú robotu ako každý, kto toho má kvôli populačnej explózii ľudstva skrátka priveľa.
Čo je úplne najlepšie je humor v knihe. Samotná Ráchel sa Brigitte podarila ako mimoriadne sympatická postava, pri ktorej aj ostatné postavy oceňujú aká je s ňou zábava. Niekoľkokrát som sa vážne z chuti zasmiala a už dlho sa mi nestalo, aby som sa smiala aj na poslednej vete v knihe, ktorá mi prišla veľmi trefná.

„Když jsem stále ještě váhala, vzal mě za ruku a opatrně ji položil na křídlo. Připadalo mi měkké, ale zároveň pevné. ´Pod tím peřím je kúže, kosti, šlachy a svaly.´
´Jako u kuřete?´
Na okamžik vypadal úplne vykolejeně a pak se rozesmál. ´Ano, jako u kuřete.´

***

´Jako datum narození by v mém rodném listu pravděpodobně stálo: počátek času.´
´To už je docela dávno, ne?´
´Ale jsem ještě docela ve formě.´

Ja rozhodne túto knihu ako vyslovene oddychovku odporúčam všetkými desiatimi!


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára