štvrtok 13. septembra 2018

ANTROPODERMICKÉ KNÍHVIAZAČSTVO bez bulvárnych informácií (Knihy v Ľudskej Koži)

V mojej práci sa dostávam k rôznym zaujímavým informáciám, a tak som mala možnosť prečítať aj odbornejší článok na tému Antropodermického Kníhviazačstva, ktorý sa pokúsim parafrázovať. Ide hlavne o to, že tento druh kníhviazačstva je "opradený" rôznymi bulvárnymi informáciami, ale to, že existuje je práveže fakt a samozrejme, takto viazané knihy sú predmetom seriózneho skúmania. O čo teda pri tomto viazaní kníh ide? Ako už názov napovedá, jedná sa o knihy, ktoré sú viazané v ľudskej koži. Nech to znie akokoľvek nepríjemne, či neuveriteľne, podobné knihy sa nachádzali už v antike a v istom čase boli trendom. Ešte stále sa nevie o všetkých výtlačkoch, takáto kniha totiž nie je spoznateľná na prvý pohľad. Až pri podozrení na antropodermickú väzbu sa kniha posiela na testy, ktoré podozrenia buď vyvrátia, alebo potvrdia - vďaka špeciálnemu projektu sa za posledné roky podarilo "odhaliť" 47 kníh.
Knihy síce bývali po prvotnom historickom vývoji viazané v koži, avšak jednalo sa o kože zvieracie. Najstaršia kniha s koženou väzbou je Evangeliár kráľovnej Theodolindy zo 7. storočia.Avšak najviac zachovalých kníh v spomínanej ľudskej väzbe je z obdobia 17. až 19. storočia a hoci posledné obdobie na nás môže pôsobiť ako relatívne civilizované na spomínané väzby (veď v Anglicku v tom období konečne vytvorili plátno ako poťahový materiál knihy), v 19. storočí bývala podobná kniha považovaná za čosi ako talizman. Avšak, podstatný je, samozrejme, motív prečo podobné knihy vôbec vznikali.
Kníhviazači boli väčšinou anonymní a rovnako aj telá darcov. Nie málo išlo o telá zločincov odsúdených na smrť, ktorí boli navyše aj podrobení verejnej pitve.
Za prvú antropodermickú knihu - knihu v pravom slova zmysle - môžeme považovať "dielo" zachytávajúce proces so sprisahancami, ktorí sa pokúsili vyhodiť do vzduchu britský parlament aj s kráľom, z roku 1606. Jeden z nich, páter Henry Garnet (jezuita) sa stal pre nedobrovoľným darcom pre obal - po svojej verejnej poprave.
Knihy viazané v takejto väzbe bývali inak vo väčšej miere práve súdne spisy viazané v koži zločinca, ktorého sa spis týkal, čo slúžilo na výstrahu pre iných kriminálnikov, ale tiež učebnice anatómie, či napríklad známa je kniha psychiatrie viazaná do kože psychicky chorej ženy, teda v niektorých prípadoch sa aj zachovávala istá jednotnosť "témy". Darcami okrem popravených bývali aj chudobní ľudia, ktorí "predali" svoju kožu ešte za života. Materiál nemusel byť použitý hneď po odobraní, ale aj po dlhšom čase, keď sa práve hodil.
Za výnimočným prípadom stojí však Sebastian Rainer (1940 - 1973), ktorý vraj svoju knihu Mysterium tremendum viazal sám do seba ešte počas svojho života, údajne z častí zo svojho brucha a bokov - to, že existuje viazaná v ľudskej koži je fakt. A aj napriek ojedinelosti má tento postup svoje pomenovanie - autoantropodermické kníhviazačstvo.
Poznáme však tiež knihu známeho zhýralca, Markíza DeSade - Justine et Juliette - ktorá je v antropodermickej verzii. V 18. storočí žil kníhviazač, ktorý sa špecializoval na francúzsku erotickú literatúru viazanú v ľudskej koži. Známe mená kníhvaziačov mimo obvyklej anonymity, ktorí sa okrem bežnej praxe odhodlali aj na "inú", však znejú napr. - Alfred J. Cox, či knihár z Pešti - Joseph Zaenshdorf.
Existuje podozrenie, že jedna z posledných antropodermických kníh vznikla ešte v prvej polovici 20. storočia.
Avšak, do tejto histórie nezarátavam "dedičstvo" po koncentračných táboroch, pretože tieto knihy a iné predmety mali úplne inú motiváciu a tvoria samostatnú kapitolu dejín.






Zdroj:
Knižnica 2017 - revue pre knihovníctvo... str.63 (Väzba kníh z ľudskej kože alebo antropodermické kníhviazačstvo; Lucia Lichnerová)
+
https://chanele6020.wordpress.com/2014/12/25/vznik-a-vyvoj-knihvazby/

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára