piatok 14. decembra 2018

STRAŠIDLENIE v Múzeu 2018


Aj tohto roku na Luciu som sa za @magicke.pecenie zúčastnila akcie Strašidlenie v Múzeu. Samozrejme, opäť ako jedno zo strašidiel. Vysvetlím: Ide totiž o akciu, kedy deti rozdelené do jednotlivých skupín riešia zaujímavé vedomostné úlohy v tmou zaliatom Prírodovednom Múzeu. Jediné svetlo, ktoré majú k dispozícii, tvoria ich čelovky, ktoré vrhajú na steny dlhé tiene, pri ktorých sa pohybujeme my – strašidlá :D. Oživnuté múmie, upíry, mnísi...či zombie – keď už ma tak decká hneď prekrstili, tak som sa aj prispôsobila a väčšinu večera som sa zhrbená vliekla po chodbách, s prázdnym výrazom a ťahavým „huuuuuuUUuuuu“. Minulý rok som mala kostým uhorskej šľachtičnej a keďže išlo o zelené šaty, deti ma volali „zelená víla“. Tento rok mi ostal iba „jednoduchý stredovek“ :D, takže som na nežnú prezývku mohla rovno zabudnúť. Samozrejme sme im s mojou spolu-autorkou kuchárskej knihy BB napiekli kopec karamelových muffinov, ktoré som ani nestihla odfotiť, pretože sa na ne v „objavovni“ tak vrhli, že som ani nestihla skočiť po mobil a bolo po muffinoch!

utorok 27. novembra 2018

Zmanželnenie sa...


Prvá svadba, ktorú prežil celú a my (rodičia) sme nemali ujmu ani psychickú, ani hmotnú :D. Počas obradu mlčal, iba sem tam dôrazne pošepol, že kyticu pre nevestu chce držať on, až kým som nestratila nervy a neodovzdala mu ju. Následne sa na podlahe „záhadne“ ocitlo zopár lupeňov. Odmietol ju dať neveste, musela som zasa zakročiť ja.
Na oslave sa porozprával s každým potetovaným jedincom, ktorému vždy zámerne skrížil cestu a vytiahol si rukáv nad lízatkovými tetovačkami, aby sa pochválil a pekne si „kérky“ porovnával. Počas hostiny mlčal iba vtedy, keď pred neho položili čokoládové palacinky, ktoré protekčne dostal a zo stolov vyzbieral kamienkovú výzdobu, ktorú si mienil zobrať aj domov...
No ešte pred tým všetkým ma dorazil otázkou:

„A ty a tato sa kedy zmanželníte?“

Prekvapená výrazom, ktorý použil, keďže som sa domnievala, že v tom už má jasno (slovo „svadba“ pozná a z izby, keď sa hrá s autíčkami, často počúvame výkriky typu: „Och bože, zrazil si mi moju manželku! Moja manželka je MŔTVA!“) som iba vyhabkala:
„A-ale...ja a tato už zmanželnení dávno sme.“
Dúfam, že si to už konečne zapamätá. My predsa nežijeme „nadivoko“.

pondelok 26. novembra 2018

Halit Ziya Uşakligil: ZAKÁZANÁ LÁSKA


Toto je taká útla lacná knižka v paperbackovom obale, ktorý prezrádza, že celý výtlačok vyšiel za málo, akoby do neho nechceli priveľa investovať. A pritom taký skvost skrýva! Pre mňa je to vlastne prvé stretnutie s klasickou tureckou literatúrou a je možné, že tiež nie posledné.
Príbeh sa odohráva koncom Osmanskej ríše (čiže niekde okolo roku 1922) a pojednáva o mladej Bihter, ktorá sa rozhodne vydať za bohatého vdovca – pána Adnana. Bihter je očarená jeho bohatstvom a impulzom je tiež nechuť jej matky Firdevs, ktorá chcela pravdepodobne vdovca pre seba. Čoskoro po svadbe ju však prekvapuje ako veľmi málo cíti k svojmu 50ročném manželovi, ba zmieta s ňou až odpor. Čoskoro sa teda vrhne do „zakázanej lásky“ s Adnanovým synovcom, mladým Behlulom (nechcite odo mňa, prosím, aby som hľadal bodky nad „u“, dobre? :D) a odvtedy sa k nim nezadržateľne rúti katastrofa.

štvrtok 22. novembra 2018

poviedka: OTAKU

V prvom rade chcem povedať, že som touto poviedkou nechcela uraziť žiadneho Otaka... koniec koncov, ja sama som bola v istom období takto nazývaná. A ešte - Pardonne moi! Námet sa mi sníval! Áno, snívalo sa mi to - preto je to celé také nereálne, prehnané... beriem, môže to vyznieť urážlivo, ale berte na vedomie, že je to celé len taká nepatričná zábava pre Otakov - pretože práve na spomínanú komunitu sa môžem spoľahnúť, že vzhliadla Ergo Proxy a porozumie... Pochopte, od Hangukonu mám chuť viesť sa na ázijskej vlne... 


OTAKU


„Klinec, ktorý vytŕča, treba zatĺcť.“
japonské príslovie

Japanistika. Odbor prevažne pre pomätencov.

pondelok 19. novembra 2018

HANGUKON a NIPPONFEST 2018 aj s Magickým Pečením

Keď sme dostali pozvanie ne festival ázijskej kultúry, neváhali sme ani sekundu a šli do toho. Dva ročníky, ktoré sme spríjemnili svojimi cupcakami, sme už zažili a vždy v nás s BB ostal nielen dobrý pocit zo skvelej atmosféry, ale tiež dojem, že s Hangukonom začínajú Vianoce xD, pretože zo skúsenosti už vieme, že s týmto festivalom prichádzajú aj prvé skutočne mrazivé dni. A nebolo to iné ani tento rok.

nedeľa 18. novembra 2018

ITO nie je moje mláďa....


Mláďa pribehlo celé nadšené, že sa vie podpísať. Celkom ma nadchlo, že ich konečne niečo v škôlke učia, my doma momentálne drilujeme počítanie do 10, čo je pre neho vysoká matematika a dáva to až s maximálnym sústredením.

No tak dostal papier a pero a že nech sa predvedie. S hrdosťou si nad to sadol a roztrasenými čiarami zo seba dostal (takmer) dokonalý podpis.

Áno, takmer.

Na papieri  totiž stálo – ITO.

Pokiaľ viem, ITO som svoje dieťa nepomenovala. Bože, ale tak veľmi sa tešil, že niečo dokázal, až mi srdce rvalo, keď som si predstavila, že ho musím opraviť. Stotinku sekundy som bola rozhodnutá nechať to tak, veď o čo ide. Trochu poprehadzoval poradie a E očividne stratilo iba tri paličky zo štyroch.

Ale každé dieťa sa raz musí stretnúť s drsnou realitou života a či som chcela-nechcela, chytila som papier a nechala ho opisovať podpis TEO.

Hoci, čo sa vôbec čudujem, môj Ito mi predkladá všetko po svojom. Včera som sa ho pýtala: "Čo ste mali v škôlke na obed?"
Odpoveď: "Dlhé stužky s kakaom."
Nakoniec sa z toho vykľuli klasické rezance s kakaom. 
😑

piatok 16. novembra 2018

balet: GISELLE


Vybrať sa na balet do historickej budovy SND je samo o sebe zážitok, ale vojsť iným vchodom a prejsť miestnosťou, kde sa práve rozcvičujú baletky je absolútne nezabudnuteľné. Bol to iba mih sekundy, ktorý nám bol s BB umožnený si vychutnať, ale celému večeru dodal punc jedinečnosti. A ja za tento mih samozrejme ďakujem a veľmi si ho vážim.

Na Giselle som išla plne vybavená, mala som dokonca aj požičaný starožitný divadelný ďalekohľad.