pondelok 11. marca 2019

Literárne Mecheche 2019

Boli sme s BB na Literárnom Mecheche s našou kuchárskou knihou ...čo v preklade v našom prípade znamená, že sme napiekli cupcaky, mafiny a bábovku, aby sme vám dokázali, že keď kupujete našu knihu, nekupujete mačku vo vreci. Podujatie sa nieslo v znamení čítania autorov a autogramiád – všade vôkol sa pohybovali zvučné mená ako BajaDolce, Vojtech Beniczky, Erika Jarkovská, Zuzka Volentierová... a to spomínam iba kvapku z mora. My s BB sme pekne striehli na každého návštevníka, ktorý sa prešiel okolo nášho stola a povinne si musel osladiť život, všetko v príjemnom šume prednesov, ktoré sa  k nám niesli zo sál.
Literárne Mecheche predovšetkým pod taktovkou organizovania Denisou Kancírovou možno nastavilo novú tradíciu v bernolákovsom kultúrnom dome. Ďalší ročník si rozhodne nenechajte ujsť!



piatok 25. januára 2019

Ian McEwan: NA PLÁŽI (A tak celkovo o tom, prečo najobľúbenejšieho spisovateľa čítam tak málo)

Šesťdesiate roky so sebou asi vo všeobecnosti prinášali určité napätie do ľúbostných vzťahov. Presne to sa stalo aj Edwardovi a huslistke Florence.
Táto kniha je typickým majstrovským, brilantným dielom spisovateľa Iana McEwana, ktorého mám chuť zakaždým, asi ako jediného zo spisovateľov, s ktorými so mala tú česť, nazývať skrátka literárnym intelektuálom. Kniha zachytáva jedinú noc, svadobnú noc mladomanželov, obsahuje minimum dialógov a predsa som ju prečítala na jeden jediný krát. Sú k sebe natoľko zdvorilí a konvenčne neúprimní, že sa ani nedokážu porozprávať o svojom strachu zo svojej neskúsenosti... útla knižka je plná ich vnútorných monológov, problémov a sebatrýznenia, ktoré by sa teraz dali jednoducho odstrániť, neznamenali by nič pre pár tejto doby....avšak pre Edwarda a Florence majú katastrofálny následok!
Angličan Ian McEwan píše skutočne depresívne knihy (asi je to to najdepresívnejšie, čo vôbec z času na čas čítam) a vyznačuje sa tým, že dokáže neskutočne rozpitvať ľudskú psychiku a odhaliť bez obalu tie najdesivejšie pochody ľudskej psychiky, najdivnejšie osobnostné deformácie a najťaživejšie myšlienky.

nedeľa 13. januára 2019

Román MAJ "PEKNÝ" DEŇ práve v predpredaji

"Je vôbec možné, aby sa odporný žart na začiatku pretvoril na pravú lásku na konci?  Presne tak začína zamotaný príbeh Olivera a Markusa, ktorých cesty sa skrížia už na strednej škole. Zatiaľ čo jeden si nepripúšťa city a jeho svet je gombička plná zákerností a pascí na srdcia ostatných, druhý sa snaží byť neviditeľný a jeho sebavedomie je na nule. Ich stretnutie je ako explózia – Lásky? Alebo nenávisti? Dospeje konečne Oliver? Pripustí si Markus, že je naozaj „iný“?
Odpoveď na otázku prinesie sonda do ich vzťahu, lásky a zášti a neriadených intríg, ktoré sa nakoniec stanú kultovým príbehom, ktorý si ľudia, čo sa stali súčasťou ich životov, fascinovane „podávajú“... až kým sa kruh neuzavrie."

Ak Vás zaujal obsah, ktorý sa objavuje na obálke môjho nového, tak trochu „provokačného románu“ – ako sa vyjadrila jedna milá slečna, keď mi písala, že si ho už kúpila a mne sa jej poznámka veľmi zapáčila – včera sa oficiálne spustil predpredaj. Román Maj „Pekný“ deň vychádza v tlačenej verzii 30.1., ale dovtedy máte možnosť získať ho za predpredajovú cenu. Možno sa pýtate, prečo niekto ako ja, kto o tom v podstate nemusí mať ani poňatia vsadil na romancu medzi chlapcami...ale k tomu dokážem povedať iba jedno – ako spisovateľ sa odmietam brániť akejkoľvek téme, ktorá mi príde na myseľ a začínam sa ňou vo svojom fantazijnom svete hlboko zaoberať.

piatok 14. decembra 2018

STRAŠIDLENIE v Múzeu 2018


Aj tohto roku na Luciu som sa za @magicke.pecenie zúčastnila akcie Strašidlenie v Múzeu. Samozrejme, opäť ako jedno zo strašidiel. Vysvetlím: Ide totiž o akciu, kedy deti rozdelené do jednotlivých skupín riešia zaujímavé vedomostné úlohy v tmou zaliatom Prírodovednom Múzeu. Jediné svetlo, ktoré majú k dispozícii, tvoria ich čelovky, ktoré vrhajú na steny dlhé tiene, pri ktorých sa pohybujeme my – strašidlá :D. Oživnuté múmie, upíry, mnísi...či zombie – keď už ma tak decká hneď prekrstili, tak som sa aj prispôsobila a väčšinu večera som sa zhrbená vliekla po chodbách, s prázdnym výrazom a ťahavým „huuuuuuUUuuuu“. Minulý rok som mala kostým uhorskej šľachtičnej a keďže išlo o zelené šaty, deti ma volali „zelená víla“. Tento rok mi ostal iba „jednoduchý stredovek“ :D, takže som na nežnú prezývku mohla rovno zabudnúť. Samozrejme sme im s mojou spolu-autorkou kuchárskej knihy BB napiekli kopec karamelových muffinov, ktoré som ani nestihla odfotiť, pretože sa na ne v „objavovni“ tak vrhli, že som ani nestihla skočiť po mobil a bolo po muffinoch!

utorok 27. novembra 2018

Zmanželnenie sa...


Prvá svadba, ktorú prežil celú a my (rodičia) sme nemali ujmu ani psychickú, ani hmotnú :D. Počas obradu mlčal, iba sem tam dôrazne pošepol, že kyticu pre nevestu chce držať on, až kým som nestratila nervy a neodovzdala mu ju. Následne sa na podlahe „záhadne“ ocitlo zopár lupeňov. Odmietol ju dať neveste, musela som zasa zakročiť ja.
Na oslave sa porozprával s každým potetovaným jedincom, ktorému vždy zámerne skrížil cestu a vytiahol si rukáv nad lízatkovými tetovačkami, aby sa pochválil a pekne si „kérky“ porovnával. Počas hostiny mlčal iba vtedy, keď pred neho položili čokoládové palacinky, ktoré protekčne dostal a zo stolov vyzbieral kamienkovú výzdobu, ktorú si mienil zobrať aj domov...
No ešte pred tým všetkým ma dorazil otázkou:

„A ty a tato sa kedy zmanželníte?“

Prekvapená výrazom, ktorý použil, keďže som sa domnievala, že v tom už má jasno (slovo „svadba“ pozná a z izby, keď sa hrá s autíčkami, často počúvame výkriky typu: „Och bože, zrazil si mi moju manželku! Moja manželka je MŔTVA!“) som iba vyhabkala:
„A-ale...ja a tato už zmanželnení dávno sme.“
Dúfam, že si to už konečne zapamätá. My predsa nežijeme „nadivoko“.

pondelok 26. novembra 2018

Halit Ziya Uşakligil: ZAKÁZANÁ LÁSKA


Toto je taká útla lacná knižka v paperbackovom obale, ktorý prezrádza, že celý výtlačok vyšiel za málo, akoby do neho nechceli priveľa investovať. A pritom taký skvost skrýva! Pre mňa je to vlastne prvé stretnutie s klasickou tureckou literatúrou a je možné, že tiež nie posledné.
Príbeh sa odohráva koncom Osmanskej ríše (čiže niekde okolo roku 1922) a pojednáva o mladej Bihter, ktorá sa rozhodne vydať za bohatého vdovca – pána Adnana. Bihter je očarená jeho bohatstvom a impulzom je tiež nechuť jej matky Firdevs, ktorá chcela pravdepodobne vdovca pre seba. Čoskoro po svadbe ju však prekvapuje ako veľmi málo cíti k svojmu 50ročném manželovi, ba zmieta s ňou až odpor. Čoskoro sa teda vrhne do „zakázanej lásky“ s Adnanovým synovcom, mladým Behlulom (nechcite odo mňa, prosím, aby som hľadal bodky nad „u“, dobre? :D) a odvtedy sa k nim nezadržateľne rúti katastrofa.

štvrtok 22. novembra 2018

poviedka: OTAKU

V prvom rade chcem povedať, že som touto poviedkou nechcela uraziť žiadneho Otaka... koniec koncov, ja sama som bola v istom období takto nazývaná. A ešte - Pardonne moi! Námet sa mi sníval! Áno, snívalo sa mi to - preto je to celé také nereálne, prehnané... beriem, môže to vyznieť urážlivo, ale berte na vedomie, že je to celé len taká nepatričná zábava pre Otakov - pretože práve na spomínanú komunitu sa môžem spoľahnúť, že vzhliadla Ergo Proxy a porozumie... Pochopte, od Hangukonu mám chuť viesť sa na ázijskej vlne... 


OTAKU


„Klinec, ktorý vytŕča, treba zatĺcť.“
japonské príslovie

Japanistika. Odbor prevažne pre pomätencov.